Odborná literatúra o účinkoch kyseliny humínovej

Účinok humátu sodného na zvieratá ožarované smrteľnou dávkou ožarovania

G.G. Pluhova, N.A. Družina, L.M. Stepčenko, E.E. Čebotarjov

Autori skúmali liečebný účinok humátu sodného na potkanoch ožarovaných smrteľnou dávkou ožarovania gama 60Co. V prípadoch, kedy humát sodný dávkovali 5 -10 minút po 193,5 mK/kg (LD100/30), zostalo nažive 43,3 % zvierat; po ožarovaní dávkou 232,2 mK/kg (LD100/9) bolo u ožarovaných zvierat zistené predĺženie doby ich uhynutia.

Medzi početnými ochrannými prostriedkami proti ožarovaniu a ochrannými prípravkami proti ožarovaniu publikovanými v odbornej literatúre sa nenachádza ideálny ochranný prostriedok či prípravok, lebo najúčinnejšie z nich sú toxické alebo majú iný vedľajší účinok. V dnešnej dobe sa do centra pozornosti výskumníkov dostávajú prírodné ochranné prostriedky proti ožarovaniu, ktoré sú rastlinným a živočíšnym metabolitom; polysacharidy, rôzne tkanivové extrakty, adenylnukleotidy, kyseliny nukleínové a pod. Tieto prípravky majú širokospektrálny účinok, sú menej toxické a zvyšujú celkovú obranyschopnosť organizmu. Ich nevýhodou je, že účinok týchto prípravkov proti ožarovaniu sa prejavuje iba v prípade ožarovania polosmrteľnou dávkou (LD50). Medzi tieto prípravky síce patriace, ale nedostatočne skúmané sú látky na báze humusu, ktoré na základe ich biologických účinkov zvyšujú obranyschopnosť organizmu (zvlášť v extrémnych podmienkach), tak, ako to bolo publikované v nižšie uvedených prácach (1-3). Na základe týchto údajov bol uskutočnený výskum účinku humátu sodného na zvieratách vystavených absolútne smrteľnej dávke ožarovania.

Materiál a metódy

Výskum bol uskutočnený na 200 bielych neoznačených potkanoch – samcoch (hmotnosť zvierat pri začatí výskumu bola 120 -130 g). Zvieratá pochádzajú z vivária Onkologického ústavu R. E. Kaveckij Ukrajinskej akadémie vied. Zvieratá do začatia výskumu chovali po desiatich pohromade, v štandardných podmienkach, štandardným krmivom (PK-020-23) a vodou. Celotelové ožarovanie zvierat vykonali pomocou gama K250 000 60CO, a naraz ožarovali porovnávacie experimentálne skupiny aj kontrolnú skupinu. Miera expozičnej dávky je 7,64 – 10,4 A/kg. Všetky zvieratá boli rozdelené do piatich skupín:

  1. Kontrolná skupina – zvieratá dostali ožarovanie so silou 193,5 mK/kg, a po ožarovaní dostali fyziologický soľný roztok (v troch sériách 10-10 ks);
  2. Zvieratá dostali ožarovanie so silou 193,5 mK/kg, a o 5-10 minút po ožarovaní dostali humát sodný ( v 3 sériách po 10-10 ks);
  3. Kontrolná skupina – zvieratá dostali ožarovanie so silou 232,2 mK/kg, a po ožarovaní dostali fyziologický soľný roztok (v 2 sériách po 10-10 ks);
  4. Zvieratá dostali ožarovanie so silou 232,2 mK/kg a o 5-10 minút po ožarovaní dostali roztok humátu sodného (v 2 sériách 20-20 ks);
  5. Zvieratá dostali ožarovanie so silou 232,2 mK/kg, a o 15-20 minút po ožarovaní dostali roztok humátu sodného (v 2 sériách 10-10 ks);

Humát sodný dávkovali po ožarovaní v jednorazovej dávke formou 0,1%-ného roztoku (vychádzajúc z dávky 3,3 mg/kg) do brušnej dutiny pod pobrušnicu. Dávka bola určená na základe odbornej literatúry a na základe biologickej účinnosti humátu sodného (3). Účinnosť séra sa posudzovala na základe kinetiky úhynu a na základe priemernej dĺžky prežívania do 60. dňa po ožarovaní. K posudzovaniu dynamiky choroby z ožarovania 1.,4.,8.,12.,20., a 30. deň bola zvieratám odobratá krv a urobili sa vyšetrenia periférneho krvného náteru. Zmeny v počte celých krvných doštičiek boli uvedené percentuálne, v porovnaní s krvou odobratou pred ožarovaním zvierat. Výsledky boli spracované testom t- Student.

Skúmanie účinku prípravkov obsahujúcich kyselinu huminovú na normalizovanie krvotvorného systému potkanov ožarovaných na celom tele gamou 60Co.

V našich výskumoch v skupinovo daných počtoch zvierat sme vykonali nasledovné výskumy a ošetrenia:

1. Kontrolná skupina (štandardný chov + voda z vodovodu) 20 ks
2. 7 Gy 60Co-gama ožarované na celom tele (štandardný chov + voda z vodovodu). 25 ks
3. Predpríprava v trvaní 7 dní s krmivom obsahujúcim kyselinu humínovú (účinná látka 30mg/deň), potom 7 Gy celotelové ožarovanie. a ďalej kŕmenie po dobu 4 týždňov krmivom obsahujúcim kyselinu humínovú (30 mg/deň). 25 ks
4. Predpríprava v trvaní 7 dní s krmivom obsahujúcim kyselinu humínovú (účinná látka 60 mg/deň), potom 7 Gy ožarovanie celého tela, a ďalej kŕmenie počas 4 týždňov krmivom obsahujúcim kyselinu humínovú (60 mg/deň). 25 ks
5. Predpríprava v trvaní 7 dní aplikovaním zásobného roztoku s účinnou látkou 90 mg/kg cez žalúdočnú sondu, potom 7 Gy celotelové ošetrenie žalúdočnou sondou počas 4 týždňov. 25 ks
Spolu: 120 ks

1. ilustrácia: Účinok 60Co gama celotelového ožarovania a/alebo účinok ošetrovania kyselinou humínovou a ich účinok vyvinutý na zmenu váhy zvierat sme zhrnuli v 2. tabuľke a v 5. ilustrácii.

1. ilustrácia

2. ilustrácia: Účinok 60Co gama celotelového ožarovania a / alebo účinok ošetrovania rôznymi dávkami kyseliny humínovej na zmenu priemernej váhy zvierat.

2. ilustrácia

3. ilustrácia: Účinok 60Co celotelového ožarovania a / alebo účinok ošetrovania rôznymi dávkami kyseliny humínovej na zmenu váhy sleziny potkanov.

3. ilustrácia

4. ilustrácia: Zo zmeny daného počtu bielych krviniek je možné posúdiť, že týždeň po celotelovom ožarovaní tak skupina ožarovaných zvierat, ako aj skupina zvierat ožarovaných a zároveň ošetrovaných rôznymi dávkami kyseliny humínovej reaguje odlišne.

4. ilustrácia

5. ilustrácia: Účinok prípravkov z kyseliny humínovej podávaných v rôznych dávkach na zmenu počtu bielych krviniek potkanov ožarovaných 7 Gy celotelovo.

5. ilustrácia

6. ilustrácia: Účinok prípravkov z kyseliny humínovej podávaných v rôznych dávkach na zmenu počtu trombocytov potkanov ožarovaných celotelovo 7 Gy.

6. ilustrácia

Vyhodnotenie výsledkov

V prvej ilustrácii je zobrazená dynamika úhynu všetkých piatich skupín. Pred začatím pokusu boli všetky zvieratá v skupinách v 100 % stave. Nakoľko série jednotlivých skupín dostali podobnú dávku, tieto zjednotili po skupinách.

1. ilustrácia

1. ilustrácia. Dynamika úhynu po ožarovaní zvierat 60Co.

  1. – 193,5 mK/kg ožarovanie + fyziologický soľný roztok;
  2. – 193,5 mK/kg, a o 5-10 minút humát sodný;
  3. – 232,2 mK/kg ožarovanie + fyziologický soľný roztok;
  4. – 232,2 mK/kg ožarovanie a o 5-10 minút humát sodný;
  5. – 232,2 mK/kg ožarovanie a o 15-20 minút humát sodný.

Na horizontálnej osi sa zobrazoval čas, na zvislej osi sa zobrazovali percentá preživších zvierat.

2. ilustrácia

2. ilustrácia. Zmena počtu buniek krvi po ožarovaní zvierat 193,5 mK/kg 60Co ((a)) – biele krvinky ((b)) – neutrofil granulocyty ((B)) – lymfocyty,

1. – kontrola,
2. – pokusná skupina

Po ožarovaní dávkou 193,5 mK/kg (1.ilustrácia, graf 1 a 2) úhyn zvierat z kontrolnej skupiny nastal 22. deň. Po jednorazovom podávaní humátu sodného o 5-10 minút po ožarovaní, žilo v 30. deň 47 % zvierat, a 43,3 % zvierat žilo v 60. deň. Priemerná doba prežitia v kontrolnej skupine bola 13,9 dní, v pokusnej skupine bola priemerná doba prežitia 34,2 dní, čiže prípravok 2,5 násobne zvýšil dobu prežitia do 60. dňa.

Skúmanie buniek periférnej krvi priniesol paradoxný výsledok: u pokusných zvierat sa v porovnaní s kontrolnou skupinou zistili prudšie zmeny tak v počte bielych krviniek, ako aj v počte kontrolovaných typov bielych krviniek. Počet buniek dovedna v kontrolnej skupine dosiahol svoje minimum iba v 8. deň, kým vo výskumnej skupine po zdanlivo náhlom a výraznom znížení počtu bielych krviniek možno od 4. dňa pozorovať v každom skúmanom type buniek tendenciu normalizácie. Výraznejšie zníženie počtu buniek krvi vo výskumnej skupine po mm3 môžeme vysvetliť aj tým, že strata tekutín (dehydratácia a zhustnutie krvi) v tejto skupine bola menej výrazná než v kontrolnej skupine. Na báze doterajších zistení však nemôžeme vylúčiť zdanlivý vplyv prípravku na reguláciu kostnej drene (prípadný vplyv zamedzujúci úniku buniek krvi z kostnej drene).

Po ožarovaní dávkou 232,2 mK/kg zvieratá uhynuli o 4 – 8 dní, ba čo viac, 75 % zvierat uhynulo v 4. – 5. deň (v 4. dni 65 %, a 5. deň 10 %). Dávkovanie prípravku o 15 -20 minút po ožarovaní prakticky nemalo žiadny vplyv na dynamiku úhynu (5. graf). Spomedzi tých zvierat, ktoré o 5 -10 minút po ožarovaní dostali prípravok, v 5. deň uhynulo 47,5 %, (4. deň 37,5 % a v 5. deň 10 %). 37,5 % zvierat žilo do 11. dňa. Súčasne priemerná doba prežitia v 4. skupine narástla v miere štatisticky nesignifikantnej (p je menšia alebo sa rovná 0,02). Je potrebné pripomenúť, že významné (štatisticky signifikantné) množstvo zvierat prežilo syndróm žalúdok – črevá vo výskumnej skupine, v porovnaní s kontrolnou skupinou (0,02 je menšia ako p je menšia alebo sa rovná ““ p =““ je väčšia).

Skúmanie buniek periférnej krvi prinieslo výsledky podobné hore uvedeným výsledkom. Tak ako v 2. skupine, aj v 4. skupine (v ktorej sa preukázal liečebný účinok) bolo možné vykázať výraznejšie a prudkejšie zmeny čo sa týka počtu bielych krviniek. V 5. skupine, kde prípravok nemal účinok na prežitie, boli namerané vyššie ukazovatele, čo môžeme vyhodnotiť ako blahodarný a prognostický účinok prípravku. Celkovo sa prejavil ten istý účinok; v tej skupine zvierat, v ktorej po prvýkrát namerali menšie hodnoty, zvieratá žili dlhšie. Oproti prvým dvom skupinám, v prípade ožarovania dávkou 232,2 mK/kg počas pokusu v počte krviniek sa nepreukázala tendencia zlepšenia.

Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme dospieť k nasledujúcemu záveru: humát sodný v skúmanej koncentrácii a pri skúmanej vstupnej schéme má v prípade absolútne smrteľnej dávky ožarovania výrazný ochranný účinok proti ožarovaniu, a tento prípravok je do istej miery účinný voči gastrointestinálnemu syndrómu choroby z ožarovania. Na základe poznatkov z odbornej literatúry (3) vieme, že látky na báze humusu sú v zásaditom prostredí účinné. Účinok týchto látok dávkovaných bezprostredne po ožarovaní je pravdepodobne v súvislosti s horeuvedeným, nakoľko podľa údajov alkalizácia – zásaditosť organizmu nastane 20 minút po ožarovaní. Tento jav môže byť príčinou zníženej účinnosti prípravku dávkovaného o 15-20 minút neskôr po ožarovaní (5. skupina).

Pri kyselinách humínových rôzneho pôvodu je charakteristická existencia polyfenolových krúžkov, ktoré zodpovedajú za fyziologické účinky (3). Takisto sa existenciou týchto skupín vysvetľuje aj rádioprotektívny účinok kyseliny humínovej i humátu sodného. Veľký rozdiel medzi humátom sodným LD50 (0,536 g/kg) a jeho terapeutickou dávkou (0,003 g/kg) vysvetľuje, že terapeutický index humátu sodného = 165 a jeho ochranný index = 233.

Nakoľko humát sodný v danej dávkovacej schéme pri aplikovaní smrteľnej dávky nepriniesol 100% prežitie, jeho účinok je potrebné doplniť inými terapeutickými metódami, a tieto je potrebné aplikovať spolu, formou komplexnej terapie.

Literatúra

1. Христова Л.А. Гуминовые удобрения. Теория и практика их применения. 1977. Т.6. Днепропетровск. С. 3–14,
2. Горовая А.И., Грановский Н.М, Кравцова Л.В., Беленьковская Т.Б. Тканевая терапия по В.П. Филатову. 1977. Одесса. С. 17–19.
3. Гуминовые удобрения, Теория и практика их применения. 1980. Т. 7. Днепропетровск. 293 с.

Onkologický ústav R. E. Kaveckého Ukrajinskej akadémie vied, Kyjev,
16.06.1986

Klinické skúsenosti v súvislosti s užívaním kyseliny humínovej

V prvom kroku bol výskum uskutočnený na pacientoch bez zoskupenia. Jediným kritériom bol u pacientov nedostatok železa, ktorý bol potvrdený laboratórnymi testami. Kvantitatívny a kvalitatívny obraz krvi, hodnoty retikulocytátu, We a se-Fe, Ferritinu a pečeňových enzýmov sme mesačne kontrolovali. Užívanie liekov sme pozastavili 5-7 dní pred vykonaním laboratórnych testov.

Pacienti trpeli rôznymi druhmi ochorení.

  1. Akútna a chronická strata krvi
    • gastrointestinálne krvácanie
    • strata krvi kvôli intenzívnejšej menštruácii
    • zvýšená strata krvi v dôsledku pôrodu
  2. Dlhotrvajúce vysiľujúce ochorenie a absorbačné poruchy: Crohnova choroba
  3. Zvýšená spotreba, napr. rast, kojenie
  4. Dietetické chyby

Doplňovanie železa v každej skupine pacientov spôsobilo značné zlepšenie v oblasti hematologických hodnôt a v oblasti se-Fe. Pacienti v každom prípade zaznamenali výrazné zlepšenie celkového duševného a telesného stavu. Prestali tiež subjektívne ťažkosti charakteristické pre stav s nedostatkom železa.

Dve skupiny vykázali odchýlky od vopred očakávaných výsledkov.

  • Istá pacientka v dôsledku pôrodu utrpela intenzívnu stratu krvi, táto pacientka užívala denne 2 x 2 tabletky. Jej krvný obraz sa viditeľne zlepšil (vvt z .3.4 M na 4.3 M, a o mesiac na 4.9 M, Hgb: zo 100 g/l na 120 g/l potom na 131 g/l). Hodnota MCV však nestúpla, a hodnota se-FE nevýrazne stúpla v porovnaní s normálnou spodnou hranicou /11,9 umol/l (našťastie mohla stále kojiť).

U pacientov sa však hodnoty pečeňových enzýmov v druhom mesiaci terapie začali zvyšovať. Po znížení dávky na 2 x 1 tabletku sa však aj tieto hodnoty znormalizovali.

  • V skupine pacientov postihnutých Crohnovou chorobou bolo charakteristické, že ich krvný obraz vykázal výrazné zlepšenie, kým hodnoty se-Fe sme nedokázali znormalizovať. Pacienti však oveľa radšej užívajú Humicin než iné doplnky železa preto, lebo v mnou vyšetrovanej skupine nikto nemal žiadne gastrointestinálne ťažkosti.

Ak zhrniem svoje skúsenosti, tento liek rád aplikujem na liečenie ktorejkoľvek formy nedostatku železa, nakoľko zmeny objektívnych laboratórnych hodnôt a zlepšenie subjektívnych ťažkostí pacientov jednoznačne dokazujú účinnosť kyseliny humínovej.

Dr. Mátyus, primár, výskumník toxikológie
Inštitútu ochrany zdravia Maďarskej armády (domobrany)

Gratulujeme! Darček je už skoro Váš...
Vláknina na čistenie čriev Clean Inside na pol mesiaca sa dostala do Vášho košíka, ale Váš darček sa objaví iba v prípade, ak do svojho košíka vložíte produkty v minimálnej hodnote 35 EUR

×