NaturalSwiss NaturalSwiss Logo Contact Details:
Main address: Route de Crassier 7 CH-1262 Nyon Lake Geneva ,
Tel:+421 903 125 125, E-mail: servis@naturalswiss.ch
Kedy je potrebná pre Váš organizmus detoxikácia a očista hrubého čreva? Čo sa skrýva za tráviacimi ťažkosťami? Odpovede sú jasné!

Parazity a červy

Machovec (Ancylostoma duodenale)

MachovecMedzi ľudské machovce zahŕňame dva druhy hlíst, Ancylostoma duodenale a Necator americanus, dorastajú do dĺžky okolo 1 cm, pričom dospelé červy žijú v dvanástniku a v tenkom čreve. Majú širokú ústnu kapsulu, vybavenú sklerotizovanými zubami. Tými červ poškodzuje črevnú stenu, čo mu umožňuje príjem krvi z črevných ciev. Menšia skupina machovcov, ktorá infikuje zvieratá sa môže stať parazitom človeka (A. ceylanicum) alebo môže preniknúť ľudskou pokožkou (spôsobiť kožné larvy), ale ďalej sa nevyvíja (A. braziliense, Uncinaria stenocephala).

Životný cyklus:

Životný cyklus

Vajíčka opúšťajú telo nositeľa výkalmi. Pri priaznivých podmienkach (vlhkosť, teplo, chládok) sa larvy vyliahnu počas jedného až dvoch dní v pôde alebo vo výkaloch, po piatich až desiatich dňoch (a dvoch „pĺzutiach“) sa stanú larvami, ktoré dokážu preniesť nákazu. Takéto larvy môžu prežiť 3 až 4 týždne v priaznivých prírodných podmienkach. Do kontaktu s ľudským hostiteľom prídu tak, že larvy preniknú pokožkou človeka (prehryzú sa). Žilami sa dostanú do krvného obehu až k srdcu a pľúcam. Preniknú k pľúcnym alveolám, dostanú sa od bronchiálnej strómy až k hltanu a hostiteľ ich prehĺtne. Larvy sa dostanú až k tenkému črevu, kde zostanú až nedozrejú na dospelé jedince. Dospelé jedince žijú vnútri tenkého čreva, prichytia sa k stene tenkého čreva a následne sa živia krvou svojho hostiteľa – človeka. Väčšina týchto parazitov sa z tela vylúči počas jedného až dvoch rokov, rekordy ich dlhovekosti môžu dosiahnuť niekoľko rokov.

Niektoré larvy A. duodenale, ktoré preniknú ľudskou pokožkou sú nečinné (v čreve alebo svale). Okrem toho k nakazeniu parazitom A. duodenale môže dôjsť aj orálnym prenosom. Avšak N. americanus vyžaduje migráciu.

Geografický výskyt: Druhá najčastejšia hlístová nákaza (až po ascariasis). Celosvetový výskyt, najčastejšie územia s vlhkými, teplými klimatickými podmienkami. Oba parazity, N. americanus a A. duodendale sa objavujú v Afrike, Ázii a v Amerike. Necator americanus dominuje viac v Amerike a Austrálii, zatiaľ jediný A. duodenale sa objavuje stredovýchodnej a severnej Afrike a južnej Európe. U nás sa vyskytujú zriedka, len ako importovaná nákaza.

Mrľa detská (Ascaris lumbricoides)

Mrľa detskáNematóda Enterobius vermicularis (predtým Oxyuris vermicularis) je známa ako mrľa ľudská. (Vyvinuté samičky 8-13 mm, vyvinuté samce 2-5 mm.) Mrľa ľudská parazituje výlučne v ľudskom organizme. Existuje aj ďalší poddruh, Enterobius gregorii, ktorý sa vyskytuje v Európe, Afrike a v Ázii. Z hľadiska morfologického, životného cyklu, klinického obrazu a liečby sú E. gregorii a E. vermicularis prakticky totožné.

Životný cyklus:

Životný cyklus

Dospelé parazity žijú v dutine tenkého čreva Dospelá samička môže vyprodukovať približne 200.000 vajíčok denne, ktoré sa vylúčia výkalmi (stolicou). Neoplodnené vajíčka môžu byť požité, ale neprenášajú nákazu. Oplodnené vajíčka sa menia na embryá a nesú nákazu po 18 dňoch až po niekoľko týždňov, závisí to od prírodných podmienok ( optimálna vlhkosť, teplo, tienená pôda). Po tom ako sú tieto vajíčka požité , larvy sa uhniezdia, v sliznici tenkého čreva, preniknú črevnou stenou a krvným a lymfatickým obehom sa dostávajú srdcom až do pľúc . Larvy tu ďalej dozrievajú (10 až 14 dní) , preniknú alveolárnymi stenami, k bronchiálnej stróme a sú prehltnuté. Trvá to asi 2 až tri mesiace, kým sa z oplodnených vajíčok vyvinie dospelý červ, ktorý potom kladie vajíčka. Dospelé červy žijú 1 až 2 roky.

Geografický výskyt: Najčastejšia hlístová nákaza. Celosvetový výskyt. Najväčší výskyt je v tropických a subtropických krajinách a územiach s nedostatočnými hygienickými návykmi. U nás sa tiež vyskytuje.

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis)

Mrľa ľudskáAscaris lumbricoides je najväčšia hlísta, parazit v ľudskom čreve. Nezrelé alebo dospelé parazity A.lumbricoides sa šíria stolicou. Dospelé jedince merajú 15-30 cm celkovej dĺžky, prierez 0,3-0,8 cm a majú brušne oblúkovitý chvost. Dospelé samičky merajú 20 – 30 cm celkovej dĺžky, prierez 0,5 cm.

Životný cyklus:

Životný cyklus

Vajíčka sú uložené okolo ritného otvoru. Vlastná nákaza vznikne oplodnených nakazených vajíčok do úst rukami, ktoré predtým spôsobili škrabance okolo ritného otvoru. Nákaza z osoby na inú osobu nastane ak sa osoba chytí nakazeného oblečenia alebo aj posteľnej bielizne. Mrľou ľudskou sa dá nakaziť aj v prostredí, ktoré je kontaminované jej vajíčkami (napr. závesy, koberce). Niektoré malé vajíčka sa môžu prenášať aj vzduchom alebo vdýchnutím. Tieto sú následne prehltnuté a ďalej sa vyvíjajú. Vajíčka sa premenia na larvy, ktoré sa vyliahnu v tenkom čreve a dospelé červy sa uhniezdia v hrubom čreve. Časový interval od prijatia oplodnených vajíčok v potrave až po kladenie vajíčok dospelého červa je okolo jedného mesiaca. Priemerná dĺžka ich života je okolo dvoch mesiacov. Gravidné samičky migrujú v noci von z ritného otvoru. Vajíčka, ktoré sú v larvách dozrievajú (vajíčka sa stávajú infekčnými) počas štyroch až šiestich hodín za priaznivých podmienok. Retroinfekcia, alebo migrácia novovyliahnutých lariev z okolia ritného otvoru až do konečníka môže nastať, ale presné časté opakovanie nie je známe.

Geografický výskyt: Celosvetový, infekcie sú frekventovanejšie na školách alebo materských školách, v preplnených podmienkach. Hlísty sa objavujú častejšie v krajinách s miernym podnebím ako v tropických krajinách. U nás bežný parazit, a to predovšetkým u detí vďaka ľahkému prenosu v detských kolektívoch.

Motolice (Schistosoma spp. – viac druhov)

MotoliceMotolice (Trematoda) sú červy, ktoré väčšinou majú ploché telo. V dospelom stave merajú niekoľko mm až cm. Ich telo má prísavky a niekedy aj tŕny, ktoré slúžia na uchytenie k hostiteľovi. Existujú tri hlavné druhy, ktoré sa môžu stať parazitmi v ľudskom tele a to: Schistosoma haematobium (močová schistosomóza), S. japonicum, and S. mansoni (črevná schistosomóza). Ďalšie druhy schistosom, ktoré sú parazitmi vtákov a cicavcov, môžu spôsobiť cerkariovú dermatitídu u človeka.

Životný cyklus:

Životný cyklus

Vajíčka sa uvoľnujú výkalmi alebo močom. Pri priaznivých podmienkach sa z vajíčok liahne obrvená plávajúca larvička (miracidium) , napádajú prvého medzihostiteľa, ktorým je určitý druh sladkovodného slimák. V jeho tele sa motolica po niekoľko generácií nepohlavne rozmnožuje a vytvára nepohyblivú sporocystu . Nakoniec slimáka opúšťa plávajúca larva vo vode s vidlicovitým chvostíkom – cerkária. Tá je schopná ihneď z vody preniknúť pokožkou či sliznicami do človeka . Cerkárie počas prenikania strácajú chvostík a premenia sa na schistosomuly. V priebehu svojho dospievania parazity v človeku putujú z kože krvným riečišťom až na miesto svojej typickej lokalizácie cez vrátnicový krvný obeh do pečene, kde dozrievajú v dospelé jedince ). Dospelé červy prebývajú v mesenterických žilách na viacerých miestach, čo je špecifické pre každý druh. Napríklad oplodnená samička kladie vajíčka, ktoré sa hromadia v cievnych kapilárach čriev a pečene (S. mansoni a S. japonicum) alebo urogenitálneho systému (S. haematobium) Z ciev sa potom vajíčka dostávajú do stolice alebo do moču.

Geografický výskyt: Schistosomóza, ochorenie vyvolané motolicami sa vyskytuje predovšetkým trópoch a subtrópoch. V súčasnosti v miernom klimatickom pásme je existencia ľudských nákaz motolicami ojedinelá. Potenciálne riziko infekcií však u nás existuje. Častejším problémom i v miernom pásme je kožné ochorenie, spôsobené larvami motolice tzv. cerkáriová dermitída.

Pokiaľ by ste chceli čítať články súvisiace s touto témou, kliknite na kľúčové slová: Zápcha | Detoxikácie | Očistou čriev | Detoxikácia

Pásomnica (Taenia saginata a Taenia solium)

PásomnicaPásomnica Pásomnica Taenia saginata (pásomnica dlhá) môže dosiahnuť dĺžku 3 – 10 metrov zatiaľ čo Taenia solium (pásomnica dlhočlánková) môže dosiahnuť dĺžku 2 – 3 m metre. Taeniasis, črevné ochorenie spôsobené pásomnicou sa objavuje po konzumácii surového alebo nedostatočne tepelne upraveného rozmrazeného mäsa. T. solium môže taktiež vyvolať chorobu cysticercosis.

Životný cyklus pásomnice dlhej a pásomnice dlhočlánkovej:

Životný cyklus

Ľudia sú jediní koneční hostitelia pre Taenia saginata a Taenia solium. Vajíčka a gravidné pásomnice sa prenášajú výkalmi ; vo vonkajšom prostredí môžu vajíčka pásomnice prežiť niekoľko dní až mesiacov. Dobytok (T. saginata) a ošípané (T.solium) sa nakazia prijímaním potravy nakazenej vajíčkami alebo gravidnými pásomnicami. V čreve zvieraťa sa zárodky uhniezdia , preniknú črevnú stenu a migrujú do priečne pruhovaných svalov, kde sa vyvinú do cystikerkus. Cystikerkus môže v zvierati prežiť aj niekoľko rokov. Ľudia sa nakazia prijatím surovej alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa. V prípade, že človek je medzihostiteľom T. solium, môže sa cysticerkus nachádzať aj v svaloch, mozgu, mieche, oku, pľúcach, srdci, podkožne a pod. V ľudskom čreve, cysticerkus dozrieva dlhšie ako dva mesiace do dospelého parazita, ktorý tam môže prežiť aj niekoľko rokov. Dospelé pásomnice sa prichytia prednou časťou tela steny tenkého čreva (skolexom, „hlavičkou“), ktorá má prísavky alebo háčiky a v tenkom čreve aj zostávajú. Dospelé parazity majú telo článkované, ktoré postupne dozrievajú, oddelia sa od pásomnice, migrujú k ritnému otvoru – konečníku a vylúčia sa stolicou (približne 6 denne). Dospelé parazity T. saginata zvyčajne majú 1.000 až 2.000 článkov, zatiaľ čo dospelé parazity T. solium majú v priemere 1.000 článkov. Články pásomnice, ktoré obsahujú zrelé vajíčka sa uvoľnia a vylúčia stolicou. T. saginata môže uvoľniť až do 100.000 a T. solium 50.000 vajíčok.

Geografický výskyt: Oba druhy sa vyskytujú celosvetovo. Výskyt Taenia solium prevažuje v chudobnejších krajinách, kde ľudia žijú v úzkom kontakte s ošípanými a konzumujú nedostatočne tepelne upravené bravčové mäso, a veľmi zriedkavo v moslimských krajinách. U nás zriedkavo, iba ako importovaná nákaza.

Bičíkovec tenkohlavý (Trichuris trichiura)

Bičíkovec tenkohlavýHlísta Trichuris trichiura, takisto nazývaný „ľudský bičíkovec“. Dospelá samička meria okolo 35 – 50 mm, a dospelý samček okolo 30 – 45 mm.

Životný cyklus:

Životný cyklus

Vajíčka sa vylučujú stolicou. V pôde vajíčka prechádzajú vývojom dvojbunkového štádia , bunky sa mnonásobne delia , a ďalej sa z nich vyvinú embryá ; vajíčka sa stanú infekčnými v priebehu 15 až 30 dní. Po požití (rukami, ktoré prišli do kontaktu s kontaminovanou pôdou, alebo kontaminovaným jedlom) sa vajíčka uhniezdia v tenkom čreve, premenia sa na larvy ktoré dozrievajú a vyvinú sa v dospelé parazity v hrubom čreve. Dospelé červy ( približne 4 cm dlhé) žijú v slepom čreve a v zvostupnej časti hrubého čreva. Dospelé červy sa v tejto oblasti uhniezdia v sliznici. Samičky začnú klásť vajíčka 60 až 70 dní po nákaze. Dospelé samičky uvoľnia v slepom čreve okolo 3.000 až 20.000 vajíčok denne. Dĺžka života dospelých červov je okolo jedného roka.

Geografický výskyt: Bičíkovec tenkohlavý je tretí najrozšírenejší ľudský bičíkovec. Vyskytuje sa celosvetovo, nákazy sú častejšie v tropických oblastiach s nízkymi hygienickými návykmi, hlavne medzi deťmi. Odhaduje sa, že je nakazených okolo 800 miliónov ľudí na svete. Trichuriasis sa vyskytuje na juhu USA.

Zdroj:

CDC – DPDx: Laboratory Identification of Parasites of Public Health Concern